Zaujímavosti Slovenska

Naše malé Slovensko má na svojom území veľa prírodných krás a zaujímavostí. Zaujímavé sú však aj niektoré pamätihodnosti, ktoré vybudovali naši predkovia. Mnohé tieto zaujímavosti Slovenska, či už prírodné alebo človekom vytvorené, patria medzi unikáty nielen u nás, ale aj v Európe ba dokonca vo svete.

Vlkolínec

Vlkolínec je podhorská osada, miestna časť okresného mesta Ružomberok v Žilinskom kraji. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu, je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Osada sa rozprestiera na južnom svahu jedného z výbežkov liptovskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry v nadmorskej výške 718 metrov. Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov, zo severu chránená masívom Sidorova (1 099 m n. m.).


Čičmany

Rázovitá obec Čičmany, ležiaca pri prameňoch riečky Rajčianky v Strážovských vrchoch v okrese Žilina, vzbudila záujem u širokej verejnosti už v roku 1895 na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe. Od tohto obdobia sa začal v obci rozvíjať určitý druh turizmu a folklorizmu, čo vlastne trvá až dodnes. Komplex ľudovej architektúry, pozoruhodný svojou zachovalosťou a štýlovou jednotnosťou bol v roku 1979 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu. Považské múzeum vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie. Architektúra obce Čičmany, najmä jej dolnej časti, pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi.


Oltár Chrámu svätého Jakuba v Levoči

Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba v Levoči (zasvätený Panne Márii a svätému Jakubovi Apoštolovi) je neskoro gotická sakrálna pamiatka, dielo mimoriadnej umeleckej a historickej hodnoty. Je najcennejším a najobdivovanejším chrámovým artefaktom. Už pri vstupe do kostola upúta každého návštevníka nielen svojou monumentalitou ale aj výtvarným prevedením. So svojou výškou - 18,62 metra (najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete) - a šírkou - 6,27 metra - majestátne vypĺňa priestor záveru chrámového presbytéria. Jeho oltárne retabulum patrí k najväčším umeleckým dielam svojho druhu v zaalpskej Európe. Je to najstarší oltár v Strednej Európe. Práce na novom oltári zadávatelia zverili rezbárovi Majstrovi Pavlovi, ktorý sa niekedy po roku 1500, pravdepodobne na pozvanie Jána Turzu, usadil v meste. Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo Majstra Pavla, doložené písomnou správou, nespochybniteľné. Je to súčasne i umelcovo vrcholné dielo.


Kremnická mincovňa

Mincovňa Kremnica, štátny podnik, je slovenská štátna mincovňa sídliaca v Kremnici. 17. novembra 1328 ju založil kráľ Karol I. tak, že povýšil mesto Kremnica z osady na mesto a udelil mu privilégium na prevádzku mincovne. Mincovňa v Kremnici už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mince. Okrem mincí a medailí tu tiež vyrábajú plakety, žetóny, odznaky, vyznamenania, primátorské reťaze, rady a mnoho ďalších výrobkov. V roku 2028 oslávi mincovňa 700 rokov nepretržitej činnosti, čo podnik radí medzi najstaršie neustále vyrábajúce podniky na svete. Mincovňa Kremnica sa 24. februára 2011 stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva. Výroba obehových mincí je dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica, ktorá okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta.


Hronsek

Hronsek je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Nachádza sa na ľavom brehu rieky Hron asi 10 km južne od Banskej Bystrice. Drevený artikulárny kostol v Hronseku je objekt, ktorý patrí k pamiatkam svetového významu. Je zapísaný do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vzhľadom na svoju historickú a architektonickú jedinečnosť, patrí k najdôležitejším zaujímavostiam Banskobystrického samosprávneho kraja. História vzniku dreveného kostola zapadá od obdobia silného katolicizmu, do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681.


Dóm svätej Alžbety

Dóm svätej Alžbety alebo Metropolitná katedrála svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň je označovaná za najvýchodnejšiu gotickú katedrálu v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.


Vodný mlyn v Kolárove

Na mŕtvom ramene Malého Dunaja v Kolárove sa nachádza jedinečná národná kultúrna pamiatka – plávajúci vodný mlyn – posledný na Slovensku. K mlynu vedie najdlhší celodrevený zastrešený most v Európe. V areáli mlyna sa nachádza skanzen ľudovej kultúry a Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom možno okrem iného vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete. Mlyn je dnes teoreticky funkčný, v skutočnosti však nefunguje, čoho dôvodom je stojatá voda ramena. V objekte sa nachádza niekoľko komponentov z pôvodného mlyna a využitý je ako malá historická expozícia. Mlyn má pevnú konštrukciu, aby vydržal nápor jarných ľadov i storočnú vodu. Vedie k nemu 86 m dlhý most, ktorý sa považuje za najdlhší most s drevenou konštrukciou v Európe. Mlyn sa nachádza na obľúbenej vodáckej trase Malým Dunajom.


Súľovské skaly

Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. Najvyšším vrchom je Žibrid s výškou 867 m n. m. Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často bizarným tvarom. Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne (jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu.



Rio de Klin

Najväčšia Socha Ježiša Krista prezývaná Rio de Klin sa nachádza na Orave. Stvoriteľom slovenskej verzie je miestny ľudový rezbár Peter Ganobjak, výstavbu financoval Jozef Sroka. Socha má rozpätie rúk 7 metrov a hmotnosť aj s podstavcom je 23 ton. Nachádza sa na Orave, asi 2 km od obce Klin. Slovenský Ježiš Kristus je zatiaľ treťou kópiou slávnej brazílskej sochy na svete, druhou je 23 m vysoký Kristus Spasiteľ v portugalskom Lisabone. Je odtiaľto krásny výhľad na obec Klin, Oravskú priehradu, Námestovo, Vavrečku, Suchú Horu, aj Roháče. Pri dobrom počasí dovidieť až do poľského Zakopaného na vrchol Giewont.


Lúčanský vodopád

Lúčanský vodopád sa nachádza priamo v obci Lúčky, pod vrcholom Veľký Choč. Spolu s piatimi vodopádmi na Slovensku bol vyhlásený za Národnú prírodnú pamiatku a je skutočne prekrásny. Je až 13 metrov vysoký, kaskádovitý a padá z okraja travertínovej terasy do malého jazierka. Vodopád v Lúčkach je dostupný po celý rok a vďaka termálnej vode nezamrzne ani v zime. Travertíny v Lúčkach dosahujú hrúbku až do 50 cm. Vznikli z termálnych minerálnych prameňov s teplotou 17 až 33ºC. Vek lúčanských travertínov je datovaný do medziľadovej doby na 200 až 140 tisíc rokov. Samotný potok Lúčanka, alebo Teplianka, nie je ničím zaujímavý, ale jeho prítoky sú sadrovcovo-zemité teplice, ktoré obohatili výzdobu vodopádu tým, že pretekali ponad spomínané travertínové terasy, z ktorých vodopád dopadá dolu.


Šikľavá skala

Neďaleko pravého brehu Hornádu medzi obcami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom sa nachádza rozsiahly vápencovo-zlepencový skalný útvar odkrytý erozívnou činnosťou rieky, tzv. Šikľavá skala. Dlhý previs s vodopádom obklopený skalnými bralami, krátkymi prielomovými dolinami a drobnými jaskyňami je ideálne navštíviť v zime, kedy zamrznutá stekajúca voda vytvára skutočne strhujúcu scenériu. Prekrásne ľadové steny, stĺpy a cencúle ohromných rozmerov nenechajú napriek studenému podnebiu chladným ani jedného návštevníka. Kto sa vyberie na návštevu lokality mimo zimy, mal by si vziať pevnú nepremokavú obuv, v okolí útvaru sa totiž nachádzajú zamokrené plochy a burina. Šikľavá skala je prístupná po lúčnej ceste spájajúcej Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom.


Sandberg

Sandberg je významná paleontologická lokalita, nachádzajúca sa na území mestskej časti Devínska Nová Ves. Leží na juhozápadnom okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Lokalita bola objavená pri ťažbe piesku. Lokalitu vyhlásili za chránené nálezisko s rozlohou 25,6 ha roku 1964. Už nasledujúceho roku bola rozšírená a premenovaná na Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, o rozlohe 27,97 ha. Roku 1986 sa chránená plocha rezervácie rozrástla na 102 ha. Sandberg tvoria horninové zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na vápence z obdobia jury a spodnej kriedy (asi pred 160 - 180 miliónmi rokov) boli pri mohutnom zdvihnutí mora (pred zhruba 14 - 16 miliónmi rokov) vodorovne uložené piesky s vložkami štrkopieskov, pieskovce a brekcie.