Bobor vodný

Poznávacie znaky

Bobor patrí do čeľade hlodavcov a je nezameniteľný druh živočícha. Najväčší európsky hlodavec, pripomínajúci veľkú ondatru (hmotnosť 11,3-25 kg, dĺžka tela 670-1 000 mm, dĺžka chvosta 280-370 mm, dĺžka ucha 35 mm). Zafarbenie varíruje od svetlohnedej po tmavohnedú na chrbtovej strane, brucho má zemito-hnedé, okolie úst sivohnedé. Typické sú mohutné rezáky hrdzavo-pomarančovej farby, plávacie blany na zadných nohách, najmä však široký zaokrúhlený, vodorovne ploský svalnatý chvost, pokrytý akoby rybacími šupinami. Rozštiepené nechty na druhom a treťom prste zadných nôh slúžia pri ošetrovaní srsti. Nosové aj ušné otvory môže zavrieť.

Ekológia a biotop

Obýva brehy tečúcich a stojatých vôd vo svetlých lesoch. Živí sa rastlinnou potravou, prevažne kôrou stromov, ktoré obhrýza nad zemou dokola, až sa zvalia (týmto typickým obhryzom drevín sa prezrádza). Žije v rodinách alebo kolóniách v podzemných dierach, ktoré si hrabe v brehoch vôd s východmi pod hladinou. Z kmeňov stromov, konárov, bylín, blata a pod. si buduje úkryt (bobrí hrad), niekedy stavia hrádze. Stavbou tela, charakterom srsti, ktorej výmena prebieha po celý rok, je dobre prispôsobený na život vo vode. Je veľmi plachý, aktívny po zotmení. Pári sa začiatkom jari. 105-107 dní po oplodnení má samica v apríli až v máji 2-5 mláďat. Dospieva vo veku 3-4 rokov. Dožíva sa 15-20 rokov.

Bobrie telo

Bobor ako vodný živočích je perfektne prispôsobený na život pod vodou. Vydrží tam až 15 minút. V zime sa pohybuje vo vode s teplotou okolo bodu mrazu. S jeho malým telom dokáže pod vodou preplávať až 750m. Jeho typicky plochý chvost používa na prudké zrýchlenie. V ušiach a nose má chlopne proti vode a na očiach ma membránu ktorú môže na suchu stiahnuť. Jeho hydrodynamické telo je pre vodu to najlepšie spomedzi myšotvarých cicavcov.

Pôvod

Prvé kostry bobrov majú približne 32 mil. rokov. Doteraz vedci určili 22 rodov bobrov, z toho niektoré boli veľké asi ako medveď a vážili 200 až 300 kg. Bobry aké poznáme dnes sa vyvinuli asi pred 7 mil. rokmi. Teraz je najväčším myšotvarým cicavcom na severnej pologule a váži okolo 30 kg.

Ochrana

Bobor európsky bol nedávno zaradený do zoznamu chránených živočíchov aj na našom území. Na miestach jeho možného výskytu (rybníky, močiare, či toky v oblasti Záhoria a pod.) treba likvidovať túlavé psy, chrániť ho pred pytliakmi, dodržiavať zákaz lovu ondatier odstrelom a používania želiez, nenastavovať rybárske siete na noc a pod. Trvalé osadenie bobra u nás prirodzenou cestou by dokázalo náš správny vzťah k ochrane prírody.
Keďže bobor bol považovaný za rybu mohol sa jesť aj cez kresťanský pôst. No kožušina ho priviedla ku skaze. Napr. v roku 1638 anglický parlament zakázal používať iné ako bobrie čiapky. Trvalo to asi 200 rokov. Anglicko malo neoficiálne preteky s Francúzskom kto bude mať väčší podiel na trhu s bobrou kožušinou. Dnes sa uloví v USA „iba“ 200 000 a v Kanade 600 000 bobrov ročne.