Vydra riečna

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 327 (75,9 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 84, 19,5 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany, Somotor) – 1 360 m n. m. (Ťatliakovo jazero, prechádza cez horské sedlá, napríklad 1 800 m n. m., Vysoké Tatry). Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný.

Spôsob života

• Ide o druh, ktorý bol vďaka intenzívnemu lovu pre kožušinu a znečisteniu takmer vyhubený. Negatívne jeho počet ovplyvnilo aj regulovanie brehov vodných tokov. Podľa odhadov dnes na Slovensku žije len asi 150 kusov vydier riečnych.
• Jej životným prostredím sú brehy tečúcich i stojatých vôd bez ohľadu na nadmorskú výšku, najhojnejšia je však na horných tokoch riek. Menej obýva rieky a ich prítoky.
• Pári sa najčastejšie vo februári a marci, po 2 mesiacoch rodí 2-3 mláďatá. Mláďatá cicajú 7-8 týždňov, stará sa o nich 6-9 mesiacov a už vo veku 6 týždňov vedia plávať a sú veľmi hravé. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Dožívajú sa 15-20 rokov.
• Je nočný živočích a loví najčastejšie v noci. Je výborný lovec, loví najmä ryby, preto výborne pláva a potápa sa. Vo vode je veľmi obratná a na súši hopká. Vyhrabáva si brloh so vchodom pod vodou.
• Je dobrý plavec
• Živí sa rybami, rakmi, žabami, hlodavcami a niekedy sa uspokojí aj s hmyzom.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € .Druh je zaradený do Bernského dohovoru a smernici o biotopoch.

Odtlačky

V odtlačku sú plávacie blany medzi prstami predných a zadných labiek - stopa prednej nohy je približne rovnako dlhá aj široká; zanecháva odtlačok prednej časti chodidla s bruškami piatich prstov a silných pazúrov, ako aj plá­vacej blany; ak vytláča aj pätu zadnej nohy, dĺžka sa zväčší na viac ako 10 cm; dĺžka kroku je 50 - 60 cm; pri pomalom pohybe kladie stopy za sebou v kľuka­tej čiare bez toho, aby sa prekrývali; pri úteku sa pohybuje skokmi, pričom kladie zadné nohy pred predné a vytláča celé zadné chodidlo; pri behu je typický štvorkrok (p = 4 - 5 cm, z = 4 - 6(10) cm).

Stavby

Otvor do podzemnej nory s priemerom nad 10 cm je často medzi a pod koreňmi stromov; nora má jednu z chodieb vyúsťujúcu priamo do vody ; nora dlhá 2-3 metre má na konci široké, trávou a machom vystlané ležovisko. Nora má jednu zvislú vetraciu šachtu; v blízkosti nory možno nájsť aj kĺzačky v snehu (aj 20 m) alebo v blate na brehu (1-2 m).
Odlišnosti medzi stavbou vydry a bobra na brehu sú v tom, že je u vydry je podzemná - u bobra pozemná, relatívne vzdušná a preto bez vetracej šachty.

Trus

Trus je valcovitý na jednom konci zahrotený, 3-10 cm dlhý, obsahuje zvyšky rybacích šupín, plutiev a najmä kostičiek, niekedy račieho panciera, zriedkavejšie i peria a srsti; v čerstvom stave je redší, kašovitý a tmavý (čierny až hnedý), pokrytý slizom, ktorý po vysušení neskôr dodáva striebristý lesk; starší vysušený trus je bledosivý, krehký, dlho páchnuci po rybách; zvyčajne ho nájdeme na brehoch vôd na vyčnievajúcich koreňoch stromov alebo na kameňoch, kopčekoch ostríc alebo piesku, ostrovčekoch uprostred vody, pod mostmi, na brehoch pri sútokoch atď., kde plnia úlohu vymedzenia hranice revíru.