Dorastá do veľkosti 25 – 40 cm, chvost má dlhý 20 až 30 cm. Dosahuje hmotnosť 1 – 2 kg.
Farba povrchu tela je gaštanovohnedá, na brušnej časti je kožušina bledšia. Je výborným plavcom, pri plávaní využíva predovšetkým zadné nohy, kde má tuhú srsť a náznaky plávacích blán. Predné nohy má pri plávaní uložené vo zvláštnych priehlbinách na hrudi. Dlhý silný a z bokov sploštený chvost je pokrytý drobnými šupinami. Pri plávaní slúži ako kormidlo. Má silné predné zuby. Ondatru ľahko spoznáme podľa pižmového zápachu, ktorý vytvára žľaza pri análnom otvore.
Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu, najradšej stojaté alebo pomaly tečúce, kde je dostatok pobrežnej vegetácie. Živí sa totiž predovšetkým rastlinnou potravou. Obľubuje koreňové časti rastlín, ktoré hryzie dlátovitými zubami bez toho, aby jej do úst vnikla voda. Doplnkovú potravu tvoria mäkkýše a menšie živočíchy. Je dobrým plavcom a vie sa výborne potápať. V brehoch si vyhrabáva hlboké nory. Na zimu stavia z rákosia plávajúce hrady.
Ondatra máva tri až štyri vrhy ročne. Doba rozmnožovania začína v marci. Samica rodí po troch – štyroch týždňoch 5 – 14 mláďat, ktoré sú 3 týždne závislé na jej mlieku. Po 10 dňoch vedia plávať. Pohlavne dospievajú po 4 – 5 mesiacoch.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 293 (68 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 215, 49,9 %) v nadmorských výškach 97 (Vojka) – 1 350 m n. m. (Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách). Vhodné biotopy sú v nadmorských výškach do 600 m n. m.
Na Slovensku sa ondatra pižmová vyskytuje napríklad v Slatine a na Malom Dunaji, na farme v Kotešovej – Oblazov v prítoku Váhu. Tiež bola pozorovaná vo Vrútkach v rieke Turiec ale aj pri obci Strečno na rieke Váh a na Vodnom diele Žilina, pri Žiline v Lietave v potoku Lietavka, v Trnave, v Senici, vo Veľkých Kostoľanoch, na potoku Blava v Malženiciach a v Bučanoch,v časti Štrky v rieke Trnávka, v potoku Lužianka v Leviciach, Pavlov dvor, v Piešťanoch v potoku Dubová, v potoku Cajlok z Pezinku a najnovšie v Chorvátskom ramene v Bratislave.